sobota 7. júna 2014

BEIJING očami maman-parisienne


1/

Prvá cesta v Pekingu vedie k bicyklu. Bez neho Peking nie je Pekingom.  



2/Liuliuchang


Ulička plná umenia a kaligrafie. Ulice vyskladané takýmito farebnými stavbami plné galérií a obchodov s kaligrafickými potrebami pre amatérov a profesionálov. Tie striedajú kaviarne a ateliéry, kde tu starožitníctva a hipsterské obchody.



3/Okolie Dashelan



Každý guide Vám odporúča pozrieť aj obchodnú ulicu Dashelan.  Lenže s bicyklom sa nedá. Našťastie. Lebo my sme to švihli pararelnou. O tej nevedia turisti, domáci si ju užívajú. Hipsteri všetkých krajín sveta, choďte sa inšpirovať do Pekingu. Mráz nám behal po chrbte.Ak sa Peking ide meniť týmto smerom, máme sa na čo tešiť. Nádhera a kreativita.  Druhý deň Peking dostal moje dievčatá úplne.
! pozor! ešte stále sme nevideli ani jednu predpísanú pamätihodnosť

SOLOIST café. Neobíďte. Odporúčam.

Dôverný rozhovor na roof terase pekingskej kaviarne. Latte art ako v new yorkskom SOHO, okolo zakvitnuté čerešne.

Hutongy. Snívam o prízemnom dome v tvare klasického čínskeho štvorcového obydlia s takýmto gangom po obvode a malým záhradným dvorom v strede. Presne ako v pekingských hutongoch. Preto neustále nazízam. 

4/
Zámok princa Gonga


Pamätala som si to spred 20-tich rokov, že treba ísť určite do zámočku princa Gonga. Najzachovalejší palác zo všetkých dynastií. A je to tak. Dievčatá však spočiatku až tak nepresvedčil. Až kým sme neprišli do pavilónu zakvitnutých pudrových ruží. Tu som sa ja rozplývala nad tou krásou a dievčatá uchvátila iná nádhera. Na priedomí záhradného domčeka oddychoval mladý muž. Údajne nádherný mladý muž. 
Dievčatá uchvátil zámoček princa Gonga. 

Takto som si vždy predstavovala princa Gonga.



5/
Jingshang park


Tretí deň - posledný deň pred odletom. Už som mala ozaj výčitky. Obe dievčatá v Pekingu a nevideli ani jedno z toho, čo sa vidieť má. Zakázané mesto. Hanbíme sa, ale prebehli sme ho prirýchlo. Len sme ho križovali rýchlym krokom. Na konci, hneď za bránou cez ulicu sme ponáhľali do Jingshang parku. Každý, kto bol so mnou v Pekingu, vystúpil na jeho najvyššiu terasu, lebo odtiaľ až človek vidí a pochopí Zakázané mesto, ktoré vidí ako na dlani. No ja som zistila až teraz s dievčatami, že do Jingshang parku sa má chodiť vždy na Veľkú noc. Plánovali sme viac, ale až do večera sme ostali v parku. Nepamätám, že by som to niekedy predtým zažila. Rozkvitnuté tulipány, lány tulipánov, begónie, petúnie. Umelecké diela. V pavilónoch dôchodcovia spievali, tancovali, swingovali. Videli sme foxtrot, valčík, jógu. Nedalo sa odísť. 

Zakázané mesto


6/
Čínsky múr


V deň odletu sme sa zobudili o 5:00 ráno. Čakalo nás 160 km vzdialená časť čínskeho múru. Hneď pri Pekingu je Badaling - najbližší východzí bod k čínskemu múru. Ten pozná každý turista, ktorý príde do Pekingu. My sme si to namierili trochu ďalej. A stihli sme to v hodine dvanástej. Práve dokončili modernú lanovku, akú J&T ešte ani nevidelo a dostavali hotové retro mesto. Bolo ešte opustené, všetko zatvorené. Keď to tam spustia, nebude viac možný takýto hiking v horách a v trojici. S dievčatami sme zažili vysokohorský výstup a zostup, o akom sa mi ani nesnívalo. Boli sme tam samé a ako v rozprávke. 

Celú tu trasu pod nami sme museli absolvovať. Vyzerá to jednoducho. Svalovicu som však mala ešte týždeň.


Púšťanie šarkana na čínskom múre.
Šarkana som zakúpila na šarkaniádu v zámockom parku, ktorú organizuje každoročne MKIC Stupava. Biofarma by mala jednoznačne najkrajšieho šarkana na Záhorí. Vyniesla som ho do 2300m výšky na čínsky múr, zniesla, preniesla, komplikovane dostala do lietadla. Nakoniec ostal na Šeremeteve v Moskve. 


Peking si srdcia návštevníkov nezískava ľahko. Mne sa ho dievčatám podarilo ukázať tak, že ho milujú. Bicyklujte smerom k týmto cieľom, uvidíte, že sa oplatí.





piatok 6. júna 2014

J O S E P H I N E



"I sat there alone listening to the saxaphone
whisky sour at the bar ...
Then I saw her silhouette
next to me she came  and sat
asked me for a cigarette.
That´s how we met..."

Birmovné meno mojej Terezy je Jozefína. A máloktorá kamarátka ju volá inak ako Jozefka. 
A keď vidím nick Jozefka  v rôznych aplikáciách, je prezradená. 

Jozefka  sa tento mesiac intenzívnejšie zaujíma o swing. 


Josephine mi dnes pomútila myseľ.
Hneď som si kúpila VIP lístky na Parov Stelar.
7-11-2014 - BRATISLAVA. 
Vidíme sa v predných pozíciach pod pódiom.


Jozefka mi požičia jej motýlika.

pondelok 10. februára 2014

Snežienky kvitnú, ja už mám leto




Minulý týždeň som sa na Bubo bále preniesla mysľou do leta.

Island v podaní J.Želizňáka a A.Banášovej bol zážitkom. Fellnerova expedícia naprieč centrálnou Afrikou napínavým počúvaním. Mojim zadaním bolo preveriť Dorotine vytúžené safari v Keni a po ňom oddych v zelenom a farebnom Zanzibare...Pri premietaniach som podvedome začala spriadať nereálne plány na leto. Nereálne, lebo v našej rodine sa leto neplánuje. Nedá sa plánovať leto a nedá sa plánovať ani najbližší víkend. Situácia sa mení zväčša rýchlo. 


Na chvíľu ma schladila diskusia so Š.Hríbom. Pri počúvaní toho, ako sa potrebuje raz za čas ísť presvedčiť, že veci môžu fungovať, lebo na Slovensku nefungujú a zistí to hneď v prvý deň, keď si sadne do americkej raňajkárne, (veď je vôbec v tejto Bratislave nejaká raňajkáreň?... pýtal sa s úškrnom...), dá si latte a prelistuje New York Times, ma striasalo zvlášť znalú toho, čo sa odohrávalo o poschodie vyššie - perfektná jubilejná ITF Slovakiatour, na ktorej sa tip-top prezentovali všetky regióny Slovenska a všetko fungovalo tak, ako malo.
Mladí, neprepadajte týmto zakomplexovaným rečiam! A Vy, nadšení bratislavskí hipsteri, ktorí prevádzkujete tie milé bistrá s čerstvými croissantami, freshmi a capuccinom s krémovou penou,  prepáčte mu. Aj ja, staršia kaviarníčka s každodennou ponukou raňajok od 8:00 i s ponukou dennej tlače som sa preniesla. 

pondelok 3. februára 2014

La fille de maman parisienne

T E R E Z A


Tereza sa zväčša vyskytuje za objektívom, pred objektívom ju nájdete málokedy. Celá rodina ju berie za osobnú portrétisku. Bolo veľkou chybou, že som ju nemala so sebou v najfotogenickejšej krajine môjho života - v Maroku.
Tereza, 17. novembra 2013, Nám. SNP

piatok 31. januára 2014

Nadpráca a čakanie v čierno-bielom


Po tieto dni pracujem nadčas.
Po tieto dni pracujem viac ako inokedy.
Po tieto dni robím niečo, čo by som nemusela a čo pre našu prácu nie je až tak potrebné.
Oberám sa o čas víkendový.
Oberám sa o čas domácich prác.

pondelok 27. januára 2014

Neodolateľná kombinácia pre maman parisienne


    
P A R I S a  ZAZ ? 
   
    Neodolateľná kombinácia.
   
 Paris, a bien-tot!
    (Dimanche, 25.mai 2014, Zénith a Paris)




Omráčená nocou, úderom smrtiacich svetiel aut, 
bodajúcich ako špendlík, 

čakala som ťa 100 rokov v čiernobielych uliciach.

Prišiel si a pískal si si ...


...