sobota 7. júna 2014

BEIJING očami maman-parisienne


1/

Prvá cesta v Pekingu vedie k bicyklu. Bez neho Peking nie je Pekingom.  



2/Liuliuchang


Ulička plná umenia a kaligrafie. Ulice vyskladané takýmito farebnými stavbami plné galérií a obchodov s kaligrafickými potrebami pre amatérov a profesionálov. Tie striedajú kaviarne a ateliéry, kde tu starožitníctva a hipsterské obchody.



3/Okolie Dashelan



Každý guide Vám odporúča pozrieť aj obchodnú ulicu Dashelan.  Lenže s bicyklom sa nedá. Našťastie. Lebo my sme to švihli pararelnou. O tej nevedia turisti, domáci si ju užívajú. Hipsteri všetkých krajín sveta, choďte sa inšpirovať do Pekingu. Mráz nám behal po chrbte.Ak sa Peking ide meniť týmto smerom, máme sa na čo tešiť. Nádhera a kreativita.  Druhý deň Peking dostal moje dievčatá úplne.
! pozor! ešte stále sme nevideli ani jednu predpísanú pamätihodnosť

SOLOIST café. Neobíďte. Odporúčam.

Dôverný rozhovor na roof terase pekingskej kaviarne. Latte art ako v new yorkskom SOHO, okolo zakvitnuté čerešne.

Hutongy. Snívam o prízemnom dome v tvare klasického čínskeho štvorcového obydlia s takýmto gangom po obvode a malým záhradným dvorom v strede. Presne ako v pekingských hutongoch. Preto neustále nazízam. 

4/
Zámok princa Gonga


Pamätala som si to spred 20-tich rokov, že treba ísť určite do zámočku princa Gonga. Najzachovalejší palác zo všetkých dynastií. A je to tak. Dievčatá však spočiatku až tak nepresvedčil. Až kým sme neprišli do pavilónu zakvitnutých pudrových ruží. Tu som sa ja rozplývala nad tou krásou a dievčatá uchvátila iná nádhera. Na priedomí záhradného domčeka oddychoval mladý muž. Údajne nádherný mladý muž. 
Dievčatá uchvátil zámoček princa Gonga. 

Takto som si vždy predstavovala princa Gonga.



5/
Jingshang park


Tretí deň - posledný deň pred odletom. Už som mala ozaj výčitky. Obe dievčatá v Pekingu a nevideli ani jedno z toho, čo sa vidieť má. Zakázané mesto. Hanbíme sa, ale prebehli sme ho prirýchlo. Len sme ho križovali rýchlym krokom. Na konci, hneď za bránou cez ulicu sme ponáhľali do Jingshang parku. Každý, kto bol so mnou v Pekingu, vystúpil na jeho najvyššiu terasu, lebo odtiaľ až človek vidí a pochopí Zakázané mesto, ktoré vidí ako na dlani. No ja som zistila až teraz s dievčatami, že do Jingshang parku sa má chodiť vždy na Veľkú noc. Plánovali sme viac, ale až do večera sme ostali v parku. Nepamätám, že by som to niekedy predtým zažila. Rozkvitnuté tulipány, lány tulipánov, begónie, petúnie. Umelecké diela. V pavilónoch dôchodcovia spievali, tancovali, swingovali. Videli sme foxtrot, valčík, jógu. Nedalo sa odísť. 

Zakázané mesto


6/
Čínsky múr


V deň odletu sme sa zobudili o 5:00 ráno. Čakalo nás 160 km vzdialená časť čínskeho múru. Hneď pri Pekingu je Badaling - najbližší východzí bod k čínskemu múru. Ten pozná každý turista, ktorý príde do Pekingu. My sme si to namierili trochu ďalej. A stihli sme to v hodine dvanástej. Práve dokončili modernú lanovku, akú J&T ešte ani nevidelo a dostavali hotové retro mesto. Bolo ešte opustené, všetko zatvorené. Keď to tam spustia, nebude viac možný takýto hiking v horách a v trojici. S dievčatami sme zažili vysokohorský výstup a zostup, o akom sa mi ani nesnívalo. Boli sme tam samé a ako v rozprávke. 

Celú tu trasu pod nami sme museli absolvovať. Vyzerá to jednoducho. Svalovicu som však mala ešte týždeň.


Púšťanie šarkana na čínskom múre.
Šarkana som zakúpila na šarkaniádu v zámockom parku, ktorú organizuje každoročne MKIC Stupava. Biofarma by mala jednoznačne najkrajšieho šarkana na Záhorí. Vyniesla som ho do 2300m výšky na čínsky múr, zniesla, preniesla, komplikovane dostala do lietadla. Nakoniec ostal na Šeremeteve v Moskve. 


Peking si srdcia návštevníkov nezískava ľahko. Mne sa ho dievčatám podarilo ukázať tak, že ho milujú. Bicyklujte smerom k týmto cieľom, uvidíte, že sa oplatí.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára